Volám sa Vanda Rogovská a pochádzam z Trnavy. Odmalička som zbožňovala sladkosti, dokázala som ich zjesť na kvantá. Či už čokolády, sušienky, zmrzlinu, ale najradšej zo všetkého krémové zákusky. Všetci moji blízki vedeli, čím sa mi zavďačia pri príležitosti nejakého sviatku :-).

V mojej rodnej Trnave pred časom otvorila svoj podnik veľká francúzska automobilka. Keďže Francúzi si veľmi potrpia na kuchyňu a obzvlášť ráno si radi vychutnávajú pohodu pri kávičke a obľúbenom sladkom pečive, zlanárili k sebe aj mladého francúzskeho cukrára, ktorý pre nich otvoril malú predajňu pečiva v centre mesta. K pečivu postupne pribudli aj zákusky a k francúzskym aj slovenskí zákazníci.

Po prvotnom šoku, ktoré nám Slovákom spôsobila cena dezertov, sa v očiach všetkých „sladkofilov“ objavil blažený výraz. Keby ste videli tie nádherné malé umelecké dielka – lebo inak sa tieto zákusky nedali nazvať. A tie netradičné názvy – Tisíc lístkov raja, Krehké šťavnaté kúsky ... Jednoducho sa nedalo odolať a nevyskúšať. A kto raz skúsil – už bol lapený :-).

Nič lepšie sladké som odvtedy nejedla a to som precestovala a ochutnávala takmer celý svet :-). Celý týždeň som sa tešila, ako cez víkend vkročím do cukrárne a kúpim si jeden úžasný zákusok. Každé sústočko som si potom dôkladne vychutnávala ...

Ľudia boli po týchto lakôtkach ako diví a neodrádzala ich ani na naše pomery vysoká cena. A preto Francúzi otvorili ďalšiu kaviareň v Trnave a aj v Bratislave. Ale potom prišiel šok – jeden z majiteľov zomrel a všetky prevádzky sa zatvorili. Pre nás „závislákov“ nastalo smutné obdobie. Skúšala a ochutnávala som kadečo, ale slávnym francúzskym zákuskov sa nevyrovnalo nič. Sama pečiem rada a aj originálne kúsky, ale musím sebakriticky uznať, že na Francúzov som sa bohužiaľ nechytala.

A preto, keď som na internete objavila inzerát, ktorý ponúkal prácu pri pečení zákuskov vo Francúzsku, neváhala som ani minútu. Opustila som dobre platené miestečko v istom trnavskom nadnárodnom koncerne a ocitla som sa v Bretagni v cukrárenskej výrobe. Bolo pre mňa zážitkom vidieť prácu miestnych cukrárov. Ako keby tvorili jedinečné umelecké skvosty.  Náš majster dokázal o zákuskoch hodiny rozprávať a hovoril ich moje deti :-). Keď ich ozdoboval, akoby sa dotýkal niečo krehkého a vzácneho ...

Odvtedy je môj život jedno veľké sladké dobrodružstvo. Môj trojmesačný pobyt vo Francúzsku skončil a ja som sa vrátila na Slovensko. Našla som si prácu v Bratislave vo firme, ktorá sa zaoberala obchodovaním s poľnohospodárskymi komoditami. A z poľnohospodárstva bolo už iba na skok k potravinám a špeciálne k tým môjmu srdcu najbližším :-).

Majiteľom spoločnosti som porozprávala príbeh o trnavskej francúzskej cukrárničke a presvedčila  ich,  aby ma pustili na jeden z najväčších potravinárskych veľtrhov na svete. Hádajte, kde sa konal? No predsa vo Francúzsku – v Paríži :-). Hneď, ako som tam prišla, moje prvé kroky smerovali priamo k cukrárom. Najprv som všetko poochutnávala - áno, bolo to presne oni! Moje milované neprekonateľné francúzske zákusky. A tak som neváhala a všetko si priamo na mieste vyzistila. Kto je najlepší vo svojom fachu, z čoho sa dezerty skladajú, prečo sú také úžasné ako ich dostaneme k nám na Slovensko. Na môj údiv som zistila, že všetky zákusky boli mrazené. Nikdy by som nepovedala, že niečo zmrazené môže po roku a pol rovnako dobre vyzerať a chutiť.

Do svojho sladkého biznisu som zaangažovala všetkých mojich blízkych. V rekordne krátkom čase sa nám podarilo vybaviť príchod dezertov na Slovensko a predstaviť ich na Danubius Gastro 2011 v bratislavskej Inchebe.  Celej mojej rodine som veľmi vďačná, že ma podporili a podporujú. Na začiatku mali síce námietky typu „máš univerzitné vzdelanie a ideš do výroby piecť koláče“, ale po prvej ochutnávke sa všetky ich „prípoviedky“ rozplynuli niekde v diaľke :-).

A tak som teraz tu a pokúšam sa splniť si svoj sen - robiť niečo, čo ma baví a zároveň poteší aj iných.  Ten úžasný výraz na  tvári ľudí,  keď ochutnajú prvé sústo ...  Máločo sa tomu vyrovná. Vtedy mám pocit, akoby sa na chvíľu zastavil čas a akoby sa nás netýkali žiadne problémy, krízy a iné frustrácie.

www.rokima.sk

 

 

Prečo ste sa rozhodli podnikať?

Odmalička milujem sladkosti, hlavne zákusky a lepšie ako tie francúzske, ktoré ponúka naša firma, som ešte neochutnala. Preto som sa rozhodla sprostredkovať tento úžasný zážitok aj ďalším ľuďom.

Myslíte si, že podnikanie musí mať človek "v krvi", alebo sa to dá naučiť?

Myslím, že pri podnikaní treba vedieť veľa vecí. Niektoré z nich možno mať “v krvi”, niektoré sa treba naučiť.

Vedeli ste hneď, ktorej oblasti sa chcete venovať, alebo to život priniesol sám?

Život to priniesol sám, ale v podstate išlo o oblasť, ktorá mi bola odjakživa srdcu blízka.

Nebáli ste sa rizík, ktoré podnikanie prináša?

Samozrejme, ale do smrti by som si neodpustila, keby som to aspoň nevyskúšala.

Bolo ťažké začať podnikať?

V podstate ani nie. Pre mňa – váhu :) – bolo najťažšie sa rozhodnúť.

Kto vám pomáhal?

Moji blízki. Pomáhajú mi dodnes.

Spoliehate sa sama na seba?

Kedysi som sa spoliehala výlučne sama na seba, ale zistila som, že treba byť otvorenejšia voči iným ľuďom, lebo sa veľakrát pozerajú na vec/problém z iného uhla pohľadu.

Čo je na vašej práci najťažšie?

Najťažšia je pre mňa neistota – neviem, čo bude o mesiac, rok. Možno časom, keď sa firma zabehne a bude stáť na pevných základoch, tá neistota bude menšia.

Stáli ste už pred problémom, ktorý sa zdal byť neriešiteľný? Ako to dopadlo?

Myslím, že každý problém má svoje riešenie – minimálne jedno.

Mali ste niekedy chuť to zabaliť?

Samozrejme, veľakrát :).

Čo vás vie nahnevať?

Nespravodlivosť, obmedzenosť, povýšenectvo, arogancia, nespoľahlivosť…

Ste prísna na svojich podriadených? (Odpovedzte, len ak zamestnávate ďalšie osoby).

Nie – nemôžem byť. :) Mám totiž jedného podriadeného – svoju mamu. :)

Čo vás fascinuje? Kedy ste najšťastnejšia?

Fascinuje ma múdrosť, vyrovnanosť, príroda. Najšťastnejšia som, keď mám pohodu a svätý pokoj :) - keď veci aspoň viac-menej fungujú, ako majú a podľa mojich predstáv. Fascinuje ma, že sa každý deň môžem naučiť niečo nové. Fascinuje ma, že sa stale dokážem tešiť aj z maličkostí.

Máte popri podnikaní čas na svoje koníčky?

Áno. Myslím si, že treba vedieť aj oddychovať.

A ktoré sú to?

Mám veľmi veľa koníčkov - Chodím tancovať, rada cestujem, spoznávam nové veci, ľudí, miesta. Rada spievam, kreslím, mám rada hudbu, filmy, prírodu, zvieratá, lúštim krížovky.

A čo vaša rodina? Stíhate?

Na svoju rodinu si vždy nájdem čas.

Po čom túžite?

Túžim po nádhernom svete, plnom spokojných a šťastných ľudí.

Kto je vašou oporou?

Moji blízki.

Aké knihy čítate (pokojne uveďte aj svoje obľúbené knihy a ich autorov)?

Kuchárske knihy :), encyklopédie, občas nejakú knižku poviedok, román. Mám rada absurdný humor ruských autorov – moja obľúbená knižka je napríklad Zlaté teľa od autorov Iľja Iľf a Jevgenij Petrov. Občas si prečítam nejakú “povzbudzujúcu” motivačnú literatúru.

Čo robíte preto, aby ste dosiahli rovnováhu medzi svojou prácou, rodinou a voľným časom?

Snažím sa ukradnúť si kúsok času pre seba a vyčistiť si hlavu. Už som spomínala, že chodím rada tancovať, rada spoznávam nové pekné veci, lúštim krížovky…

Absolvovali ste motivačné semináre alebo koučing, či konzultácie, ktoré by ste rady odporučili ďalším podnikateľkám v rámci vlastného sebarozvoja?

Prečítala som jednu knihu o tzv. pozitívnom myslení, absolvovala jeden takýto seminár. Snažím sa čo najviac počúvať konštruktívne nápady druhých. Kedysi som sa spoliehala výlučne sama na seba, ale zistila som, že treba byť otvorenejšia voči iným ľuďom, lebo sa veľakrát pozerajú na vec/problém z iného uhla pohľadu.

 

Neprešlo jazykovou korektúrou. (Pozn. redakcie)