Volám sa Viktorija. Pochádzam z Ukrajiny, zo starodávneho a mohutného mesta Kyjev. Po prvýkrát som sa stretla s počítačom v deviatej triede na základnej škole. Potom sme mali na vysokej škole informatiku, kde nás učili ťažké algoritmy a rôzne prepojenia v počítači a medzi počítačmi (a ich ústrojenstvo.) Učili nás, ako to funguje vo fyzikálnom neviditeľnom svete, popri tom stále opakovali, aké je to úžasné a jednoduché, lenže tú jednoduchosť a praktickosť nás zabudli naučiť...
Alebo som to nepochopila ja.:-).

Neskôr sa mi narodil syn. Začala som podnikať, predávala som na trhoch reďkovku a uhorky dovezené z teplých častí Ukrajiny, z Kochovky. Žiaden kontakt s počítačmi, bol rok 1993 a vtedy
možno boli tri osobné počítače na celý Kyjev. V podnikaní sa mi darilo, tak na jeseň som už mala obchody s potravinami a s drogériou. Mala som dieťa, perfektné zisky a manžela alkoholika. Potom rozvod,  smrť mojej mami, inflácia, korupcia a bezzákonie...

Emigrovala som na Slovensko a začala pracovať ako čašníčka. Hovorila som po rusky, začala som sa učiť po slovensky. Nečítala som noviny, lebo som im nerozumela, dva roky som žila bez televízie, takže som vôbec nevedela, čo sa deje vo svete. Počítač zatiaľ nemal v mojom živote žiadne miesto.

Riešila som, aby bolo kde bývať, aby som zarobila na bývanie, aby sme mali čo jesť a čo robil môj päťročný syn sám v dúbravskej garzónke. Bola som húževnatá a pracovitá.

Možno aj vďaka tomu som si neskôr mohla dovoliť otvoriť svoj kozmetický salón krásy. Po roku mal môj salón, ako jeden z prvých na Slovensku, svoju vlastnú webstránku. Výborná návštevnosť, milá webstránka, príjemné farby i písmo, texty, fotogaléria, zákazníčky si ju pochvaľovali. Začala som komunikovať aj cez emaily.

Začal plynúť môj nový, radostný a stabilný život. Po piatich rokoch od otvorenia salónu (od mája 2008) som sa rozhodla pre jeho veľkú rekonštrukciu. Rekonštrukcia sa predĺžila a zdražela, odišli mi kaderníčky, dokonca aj moja pedikérka. Nemala som čím zaplatiť novú webstránku za miesto vo virtuálnej realite. Nič moc... ale všetko plynie (panta rhei).

Teraz mám útulný a pekne zrekonštruovaný salón. Taký, aký som si vysnívala, taký, aké to  má byť na mieste, kam prichádzate, aby ste sa nabili energiou. Zbavila som sa strachu z počítača aj z technológií, stačilo mi lepšie porozumieť sebe. Viem si predstaviť byť viac zručnejšia na počítači. Na tom ešte trochu popracujem. A navyše, v  lete som mala svadbu. Dovolila som si byť šťastná!!!

Webstránka: www.salon-krasy-viktorija.sk