Bola som na kurze. Je úplne jedno o čom bol kurz, lebo dnes vám chcem písať "len" o jeho organizácii...

Mesiac pred termínom...
Webstránka, ktorú som si vygúglila, keď som hľadala vhodný kurz na moje nové záľuby ma fascinovala na prvý pohľad. V ponuke som našla desiatky kurzov a bola som nadšená. "Áno, toto hľadám! Odborníkov, ktorí sa venujú svojej práci maximálne!" Takýto bol môj prvý dojem z ponuky.

Prihlásila som sa, hoci pri rozkliknutí vybraného kurzu som nenašla úplne podrobný popis obsahu, ale povedala som si, že keď len to splnia, či je v nadpise kurzu, už budem spokojná.
Po prihlásení mi automaticky prišiel potvrdzujúci email s pokynmi k platbe. Chápala som to, že ma upozorňujú na to, aby som nezabudla zaplatiť, hoci pri objednávke som zaznačila možnosť platby okamžitej - cez internet banking.
Uhradila som a čakala. A čakala...
Očakávala som, že do 24 hodín sa mi poďakujú za platbu a pošlú pokyny ako mám ďalej postupovať, ako to robím vždy ja. No nič neprišlo. Vlastne prišlo.

3 týždne pred termínom...
O týždeň som dostala novú správu s výzvou, nech uhradím kurzovný poplatok.
Hm. Nasledoval hlboký nádych, výdych a kontrola stavu emócií...
Keď som po druhom hlbokom nádychu až do podbrušia pocítila, že som si navrátila stratenú rovnováhu, odpísala som im slušne a trpezlivo. Výpis z účtu som priložila do prílohy emailu.
Zabralo to. Dostala som email od organizátorky: Dobry den, Vasa platba je v poriadku. Dakujeme. Hoci podpis tam bol, no chýbala jedna maličkosť. Ospravedlnenie. Ale možno som len puntičkárka alebo sa len mám veľmi rada?
Alebo chcem tak veľa?
Znova som to predýchala a ukľudňovala som sa, že to ja som ješitná a všetko chcem na 110%.

2 týždne pred termínom...
Prešiel týždeň, prehupli sme sa do ďalšieho mesiaca a moja účtovníčka chcela odo mňa doklad o platbe, ktorý som realizovala cez banku...
Tak som sa znovu ozvala organizátorke, že akosi postrádam faktúru a aby som zrýchlila našu korešpondenciu (lebo som očakávala, že mi ako výhovorku napíše, že mi ju chcela dať na kurze), vysvetlila som jej už v prvej správe, že som plátca DPH a faktúru potrebujem okamžite.

Vďaka mojej predvídavosti som faktúru obdržala okamžite, ehem, teda 3 týždne po úhrade... Takže ešte raz:
Mínus bod, že som faktúru dostala na vyžiadanie.
Mínus bod, že som faktúru dostala po 3 týždňoch od úhrady.
Plus bod za to, že som faktúru dostala okamžite po jej vyžiadaní!

1 deň pred termínom...
Kontrolovala som si kalendár a plánovala ďalší deň, keď som zistila, že neviem kam mám ísť na kurz, ktorý sa konal už na ďalší deň. Úplne v pohode som otvorila svojho poštového klienta a vyhľadala som email, ktorý mi prišiel po prihlásení sa. Keď som ho uvidela, spomenula som si, že v ňom chceli len platbu... Tak som sa preklikla k správe ďalej. Jaj, tam chceli znova platbu...

S narastajúcim napätím som sa preklikávala cez celú našu korešpodenciu, ale miesto kurzu som nikde nenašla. Tak som sa vrátila na ich webstránku a nebudete mi veriť, čo sa stalo! Myslíte si, že som nenašla miesto kurzu? Hádate dobre, ale pointa je v inom.
Preklikla som sa na môj kurz, na ktorý som sa prihlásila a chcela som si popis k nemu prečítať znova s myšlienkou, že možno tam nájdem to, čo hľadám. Lenže ako som klikla na názov kurzu, otvorila sa mi podstránka s nápisom: Na tento kurz sa už nemôžete prihlásiť, budete automaticky presmerovaní na hlavnú stránku. Priznám sa, dokázala som to prečítať len na dvakrát, keďže ma naozaj po 2-3 sekundách web hodil na hlavnú stránku...

Začínala sa ma zmocňovať panika, keďže som sa stále nedopracovala k miestu kurzu a bolo už19,30 hod. večer.
Po preklikaní celej webstránky (čo ak miesto kurzu nájdem pri iných kurzoch...) som nenašla ani zmienku o mieste a tak som sa pustila do čítania obchodných podmienok. Prečítala som si ich 2x, čo ak som si to v tom napätí nevšimla, no nič! Ani náznak informácie.
Bisťu! Tak to je fakt veľmi profesionálne! (Domyslite si ironický podtón).

Nezostávalo mi teda nič iné, ako zavolať organizátorke a modliť sa, že mi v tejto pokročilej hodine zdvihne telefón.
Zdvihla. Je pravda, že som sa dozvedela, kde sa uskutoční kurz (v sídle firmy), ale dozvedela som sa aj, že som si to mala prečítať v správe, ktorú som dostala. Lenže pani organizátorka si neuvedomovala, že možno voľakedy len CHCELA o tom napísať do automatického emailu, ale  že reálne klient takúto informáciu nedostal, to už  pani majiteľka neevidovala...
"Veď máme sídlo firmy uvedené v kontaktoch!" - vysvetľovala mi nechápavo organizátorka, majiteľka webu.

Deň kurzu
Prišla som 15 minút pred začiatkom. Organizátorka mi otvorila dvere, predstavila sa a uviedla do miestnosti, kde sa mal kurz konať.
Postupne prichádzali ďalší účastníci kurzu.
Bolo nás v miestnosti dokopy 6 žien, keď organizátorka povedala: "Môžete začať, Zuzku asi poznáte, ja idem robiť papiere" a odišla. Pri zmienke o Zuzke neukázala na nikoho.

Sadli sme si a jedna zo žien zostala stáť a začala vykladať na stôl pomôcky. To je asi tá Zuzka - domyslela som si :-)
Počas práce na tomto kreatívnom kurze nás Zuzka oslovovala "pani". Pripomínam, že nás v miestnosti bolo 5 - z toho 4 účastníčky. To je fakt ťažké zapamätať si naše krstné mená! Jaj, vlastne sa nás na to niekto nepýtal!

Keď už zostalo už len asi 30 minút z kurzu, začala som trvať na tom, že sa chcem naučiť istú techniku, kvôli ktorej som sem prišla. Lektorka, ktorá nebola odborníčkou, len to, čo nás učila robila ako svoje hobby, ma stále presviedčala, že nech sa naučím ťažšie techniky, lebo tie ľahšie (čo som chcela) sa hravo "doučím". Ja som trvala na svojom a keď som jej vysvetlila čo presne chcem, predstavte si, nevedela mi to ukázať!!! Vážne! tak som si to ešte na tom kurze sama vymyslela a aspoň som si to u nej dala odobriť, či je to takto ok. Bolo :-)
Kurz skončil presne, všetci sa rýchlo obliekli a vytratili sa skôr, než som sa spamätala z toho, že je fakt koniec a žiadne objímanie nebude...

Prišla som domov so zmiešanými pocitmi a s istotou, že mám tému na nový článok na E-zeny.sk :-)

Ako teda postupovať, keď chcete zorganizovať kurz.... o tom píšem v článku pre členky OZ.

Monika Jakubeczová