Sama neviem ako dlho, koľko rokov som chodievala vždy len do jedného kvetinárstva. Majiteľov poznám a keďže kvalita ich služieb bola nadštandardná, nemala som dôvod chodiť inde. Ani po tom, čo sa rozmnožili kvetinárstva v meste (kauflandy, tescá, hypermarkety a rôzne malé súkromné kvetinárstva, ktoré priniesla "podnikateľská doba.)

Je pohodlné vytočiť telefónne číslo, nadiktovať sumu a termín a cestou k oslávencovi už čaká hotová kytica na vyzdvihnutie.

Tento rok ale moje obľúbené kvetinárstvo zrušili. Pripísala som to kríze...

Pred pár dňami som bola v meste na nákupoch a zablúdila som do nového kvetinárstva. Potešila som sa, keď som za pultom videla moju známu. Tak sme sa začali rozprávať:

- Presťahovali ste obchod? - čudovala som sa, veď som mala informácie, že zrušili svoj biznis.
- Nie. Toto nie je naše (rodinné) kvetinárstvo, - začala moja známa. Vieš, museli sme zrušiť to naše, lebo sa už pri nás nedalo parkovať, zmenili cestnú premávku a tak sme mali deň čo deň menej a menej zákazníkov.
- A čo tu teda....- pozerala som sa na ňu pýtavo.
-  Jedna moja stála zákazníčka stále snívala o tom, že si otvorí kvetinárstvo. A keď to spravila a ponúkla mi toto miesto (predavačky), prijala som.
Som rada - pokračovala - Vieš Monika, keď sme mali vlastný obchod, pracovala som denne 16-18 hodín. Žiadna dovolenka, žiadne voľno. 19 rokov v takomto tempe práce bolo už veľa. A preto, keď sme museli zatvoriť náš obchod, ani som veľmi neľutovala.
- Si tu spokojná? - úprimne ma to zaujímalo.
- Budeš prekvapená, ale áno. Mám dovolenku, pracujem toľko hodín, koľko mi zákon predpisuje a keď sú deti choré, mám "očéerku". Som kľudná, konečne sa aj vyspím a som s rodinou neporovnateľne viac, ako keď som pracovala v rodinnej firme.

Rozhovor samozrejme pokračoval ďalej, ale podstatu ste si už prečítali.
Prešlo už niekoľko dní od tohto stretnutia, ale stále sa neviem zbaviť myšlienok na to poobedie. Sústavne porovnávam jej prácu a "podnikanie" s mojim spôsobom života.

Ak moje podnikateľské aktivity zoberiem ako celok (ako "prácu" a nie jednotlivé podnikania), stále je to "nebe a dudy".

• Pracujem naozaj vtedy, kedy chcem. Denný alebo týždenný rozvrh si určím sama.
• Občas vstávam o 9,00 hod :-), hoci v kancelárii som už o 9,15h.
• Keď sa rozhodnem ísť nakupovať, tak idem. Keď musím k zubárovi alebo k inému lekárovi, od nikoho si nemusím pýtať povolenie a ani nemusím vyvesiť na dvere, že "prídem o chvíľu".
• Keď syn príde domov zo školy, som doma a nečaká ho prázdny dom.
• Keď chcem vidieť priateľov, jednoducho si zavoláme a stretneme sa....doobeda, na obed, alebo hoci aj na celý deň.
• A keď sa mi vôbec nechce pracovať, tak nepracujem.  Sú dni, keď pracujem len 3-4 hodiny, pričom to neovplyvní moje príjmy.

Aby sme si rozumeli...
Nechcela som písať o tom, ako mi je dobre (sťažovať sa fakt nemôžem), ale o rozdieloch.

• O tom, že pri našom dome môžu postaviť kruhový objazd, ale moje podnikanie to neohrozí.
• O tom, že ak ochorie moje dieťa, nemusím sa nikomu prosiť, aby som s ním mohla zostať doma, resp. aby som mala stres z toho, že počas mojej neprítomnosti prídem o dôležitých klientov.
• O tom, že zarábam aj vtedy, keď čítam knihu alebo kávičkujem s priateľmi.

Podnikanie na internete má veľmi veľa výhod!

Najväčším pozitívom je to, že ako jednotlivec, či malá firma dokážete generovať výsledky ako by bola "veľkou spoločnosťou".

Monika
(príbeh som publikovala aj na blogu IMS )