Literárne besedy na tému Aké knihy čítame a aké knihy píšeme s názvom Beseda o písmenkách a koláčikoch sú zamerané na stretnutia nie len s autormi kníh, ale aj s vydavateľmi, korektorkami, editorkami, prekladateľkami a celým vzácne utajeným zákulisným tímom podieľajúcim sa na tvorbe kníh. Za účasť nič neplatíte, váš záujem stačí potvrdiť emailom, ale koláče z vašej kuchyne sú vítané (nie však podmienkou). Pochopíte, keď prídete…

Kedy a kde: 24.4.2012 o 18hod v KC DUNAJ, (Kultúrne centrum Dunaj, Nedbalova 3, Bratislava, 4. poschodie Obchodného domu Dunaj, zadný vchod z Nedbalovej ulice).

Moderátorkou našej literárno-koláčovej besedy bude Alenka Kuišová.

O čom bude naše prvé literárne stretnutie?

Vzhľadom k tomu, že KC Dunaj má v danom termínovom týždni tematické zameranie na týždeň pre menšiny, nadviažeme na rozprávanie o rodiacej sa knihe z pera Eriky Hornákovej, zaujímavej rómskej ženy.

Píšem knihu. Ako ju vydať?

Koncom augusta som dostala email, v ktorom ma jeho autorka požiadala o zhodnotenie textu. Vraj sa o mne dočítala kdesi v časopise, potom na internete a napokon, keď si v Google zadala slová "Ako vydať knihu”, veľký vyhľadávač ju hodil na e-ženy a považovala to za znamenie. Prečítala som si jej poviedku, ale z jej dramatického príbehu som zostala zhrozená a čakala som, ako moje dojmy dozrejú…

Ako vznikla iná kniha

Pár dní potom som večer sedela na dvore a čosi - kdesi vedľa sa pohlo. Možno sa ani nepohlo, ale moja fantázia bola prepojená s desivým príbehom od neznámej autorky, ktorá čakala na moju odpoveď. V ten večer som jej v emaili spýtala, či si príbeh vymyslela, alebo je reálny. "Niečo je pravdivé, žijeme na okraji lesa, môj manžel je odo mňa naozaj o dosť starší, ale na rozdiel od príbehu, v ktorom ho zavraždili, žije!” Odpísala som jej, že mi jedna vedma raz povedala, aby som písala príbehy, ktorých naplnenie si naozaj prajem. "Píšete úžasne, ale žáner, ktorý ste si zvolili, nečítam,” ospravedlnila som sa.

Z času na čas mi poslala email, v ktorom začala odhaľovať svoj život na samote. "Žijem na Kopaniciach pri Myjave, chovám hydinu a… som Rómka,” napísala.
Fascinuje ma život na vidieku, roky sa venujem promotérstvu slovenského vidieka, napokon sama som z dediny. Oproti mojim rodičom bývala rómska rodina, ktorá bola natoľko normálna, že som takmer celé detstvo nevedela, že patria k rómskej menšine. Čítala som si úryvky zo života tejto neznámej ženy a naše emaily časom nadobudli úplne nový rozmer. V tom čase som sama začala písať svoju novú knihu, hoci tematicky absolútne odlišnú…

Rukopis a bártrové obchody

V decembri mi Erika z Flotily (Erika Hornáková) poslala svoj hotový rukopis pod názvom Ako čokoláda. Navrhla som jej, že keď ho mám čítať, budem jej do neho vpisovať svoje poznámky. Keď som bola hotová, prišla za mnou do Senca (asi s kilom čokolády) a s prísľubom morky z jej najbližšieho chovu. Pobavila ma, lebo som si spomenula na moju mamu, ktorá zvykla kedysi realizovať podobné hydinové bártrové obchody v časoch, keď sme ani netušili, že sa tento druh obchodu tak volá. Erikin bárter mi prišiel veľmi sympatický. Každý si pomôže ako vie a je príjemné, keď našu prácu niekto ocení…

Vydavateľstvá a ich odpovede na rukopisy

Vymieňali sme si tipy na knihy, postrehy o literárnom dianí, poznámky k jej rukopisu z rôznych vydavateľstiev, Erikin nápad osloviť vplyvné osoby, môj nápad, osloviť budúcu krstnú mamu /ktorá ihneď súhlasila/, jej nápad, nakúpiť o päť kusov prasiat viac, aby si zvýšila svoj vklad do vydania knihy, náš spoločný tip, osloviť menšinové nadácie… Napadá mi mnoho spôsobov, ako by som vám našu spoluprácu popísala, ale radšej vám ju spolu s Erikou popíšem osobne.

Besedujme spolu o knihách

Kultúrne centrum Dunaj sme s Alenkou Kuišovou oslovili práve preto, aby sme mohli skutočne besedovať, to znamená, sedieť na rovnakej úrovni a v rovnakej výške, čiže tvárou v tvár. Aby beseda nebola o hosťovi a moderátorovi, ale o možnosti hovoriť so všetkými účastníkmi.

Za organizátora akcie Tricio Literary and Holiday Company

sa na vás teší Gabriela Revická